Adaptívna konverzia industriálneho dedičstva v projekte De Koolputten
Projekt De Koolputten v belgickom Waasmunsteri ukazuje, ako možno citlivo premeniť zanedbaný priemyselný areál na živý multifunkčný priestor pre súčasné využitie. Ambíciou architektov nebolo vytvoriť historickú repliku, ale zachovať čitateľnosť pôvodnej identity miesta a súčasne mu dať nový zmysel. Výsledkom je komplex, ktorý kombinuje reštauráciu, eventové priestory, ubytovanie i kultúrne zázemie, pričom si naďalej zachováva svoj industriálny charakter.
Kľúčovú rolu v tejto premene zohrala oceľ. Mnoho konštrukcií bolo navrhnutých individuálne a často sa pohybovalo na hranici možností bežných systémových riešení. Oceľové prvky Steel Design pritom neslúžia iba ako technický prostriedok, ale aj ako nositeľ architektonickej kontinuity. Nepredstavujú historizujúcu rekonštrukciu, ale súčasnú interpretáciu priemyselného dedičstva, ktorá rešpektuje pôvodné priestorové kvality objektu a súčasne zodpovedá dnešným nárokom na prevádzku i bezpečnosť.
Keď história miesta určuje architektonický prístup
Na brehu rieky Durme v belgickom meste Waasmunster stával po desiatky rokov malý vnútrozemský prístav slúžiaci na vykládku uhlia, obilia, kukurice a stavebných materiálov. Názov lokality De Koolputten, doslova „uhoľné jamy“, odkazuje na jej pôvodnú funkciu. Rodina Schelfhout tu päťdesiat rokov prevádzkovala obchod s uhlím a zároveň hostinec, ktorý bol obľúbenou zastávkou návštevníkov prechádzajúcich pozdĺž riek Durme a Šelda.
Od 80. rokov, kedy význam uhlia poklesol, areál postupne chátral. Po približne troch desaťročiach sa z neho stal zanedbaný brownfield, ktorý negatívne ovplyvňoval okolité prostredie. Zlom nastal v roku 2012, kedy pozemok znovu získali potomkovia pôvodných majiteľov a rozhodli sa dať miestu nový život.
Rekonštrukcia s rešpektom k priemyselnej minulosti
Architektonický návrh obnovy spracovalo štúdio POLO Architects. Koncept vychádzal z myšlienky zachovať čitateľnosť historickej identity areálu a súčasne vytvoriť multifunkčný objekt pre súčasné využitie.
Pôvodné stavisko bolo rekonštruované do autentickej podoby a dnes slúži ako recepcia a výstavný priestor. Niekdajšie sklady uhlia boli znovu postavené v rovnakom duchu a našli nové využitie ako reštaurácia a kaviareň. Robotnícke domčeky a maštale boli premenené na ubytovacie zariadenie typu bed & breakfast.
Pôvodné stavisko bolo rekonštruované do autentickej podoby a dnes slúži ako recepcia a výstavný priestor. Niekdajšie sklady uhlia boli znovu postavené v rovnakom duchu a našli nové využitie ako reštaurácia a kaviareň. Robotnícke domčeky a maštale boli premenené na ubytovacie zariadenie typu bed & breakfast.
Oceľ ako prostriedok kontinuity
Významnú rolu pri utváraní interiéru zohrali oceľové konštrukcie Steel Design. V rokoch 2017 až 2018 boli realizované interiérové oceľové dvere, okná a priečky v celkovom rozsahu 17 prvkov s plochou približne 184 m².
Hoci nešlo o dodávku exteriérových výplní, oceľové prvky Steel Design v interiéri nadväzujú na rovnaký vizuálny jazyk a podporujú architektonickú kontinuitu celého súboru.
Práve tu sa ukazuje jeden z kľúčových prínosov profilovanej ocele pri obnove historických objektov. Štíhle profily umožňujú zachovať otvorenosť veľkých presklených plôch a súčasne vytvárajú rytmus stĺpikov a priečok, ktorý pripomína pôvodné priemyselné zasklenie hál. Nejde však o historizujúcu rekonštrukciu. Oceľové prvky predstavujú súčasnú interpretáciu industriálneho charakteru objektu.
Pre realizáciu boli použité systémy:
- Jansen Economy 50 a Economy 60 pre nepožiarne okná, dvere, priečky a skladacie steny,
- Janisol 2 (EI30) a Janisol 3 (EI60) pre požiarne odolné dvere a priečky,
- Janisol C4 (EI60) pre pevné požiarne odolné zasklenie.
Všetky prvky boli osadené metódou mokrého zasklenia, aby nadviazali na detaily skôr realizovanej etapy projektu. Kontinuita vyhotovenia tu bola rovnako dôležitá ako kontinuita architektonického návrhu.
Keď štandardný systém nestačí
Projekt De Koolputten je zaujímavý najmä tým, že väčšina atypických prvkov sa pohybovala na hranici možností bežne používaných systémov alebo ju prekračovala.
Medzi technicky najnáročnejšie prvky patrili dve skladacie steny označené D103A a D103B. Každá z nich dosahuje rozmery približne 6,87 × 4,61 metra a je tvorená piatimi krídlami osadenými v systéme Economy 60.
Pri týchto rozmeroch a hmotnostiach už nebolo možné využiť štandardné skladacie kovanie. Riešenie preto vychádzalo z komponentov priemyselných bránových systémov. Nosné pojazdy boli dimenzované až na zaťaženie 300 kg na jeden pojazdový mechanizmus a boli vedené v hornej koľajnici určenej pôvodne pre brány.
Dvere za hranicou testovaných parametrov
Pozoruhodným príkladom technického riešenia sú tiež dvojkrídlové dvere D103C s rozmermi 3265 × 4610 mm. Samotné dverné krídlo meria 1425 × 3300 mm, čo už presahovalo maximálne rozmery overené systémovými skúškami.
Namiesto použitia štandardného riešenia bola konštrukcia individuálne navrhnutá. Využité boli profily so zväčšenými prierezmi, zosilnená spodná časť krídla vytvorená z obdĺžnikových profilov 50 × 60 mm opláštených oceľovým plechom s minimálnou hrúbkou 1 mm a vnútorné zvárané výstuhy v oblasti závesov i rohov krídla. Hmotnosť konštrukcie prenášajú robustné zvárané nastaviteľné závesy s dĺžkou 230 mm vybavené mazacím systémom.
Šikmé okná cez celú výšku haly
Ďalším architektonicky výrazným prvkom sú štyri vysoké okná označené pozíciami 1_1 až 1_4. Každý z týchto zvislých prvkov má šírku 1600 mm a výšku od 7100 do 8557 mm.
Horná časť okien sleduje sklon strechy a vytvára čistú vertikálnu líniu po celej výške halového priestoru. Tento detail významne prispieva k zachovaniu pôvodného priestorového charakteru objektu.
Požiarne odolné konštrukcie
Súčasťou dodávky boli rovnako požiarne odolné prvky. Priečka D310A kombinuje požiarnu odolnosť EI60 a EI30 pri výške 4000 mm. Dvere D306 predstavujú jednokrídlové riešenie EI30 s rozmermi 1300 × 2670 mm. Súbor dopĺňa pevné zasklenie EI60 s rozmermi 2650 × 1100 mm.
Vo všetkých prípadoch bolo použité sklo Pyrostop a konštrukcie boli vyhotovené v súlade s technickým schválením AT 15-3419/2011.
Adaptívna konverzia potrebuje technickú flexibilitu
Projekt De Koolputten nepredstavuje katalógové riešenie. Prakticky každý významnejší prvok vyžadoval individuálny technický prístup, či už išlo o zväčšené profily, dodatočné výstuhy, použitie komponentov z vyššej technickej triedy alebo napojenie na už realizované časti objektu.
Práve tu sa ukazuje význam riešení Steel Design pri adaptívnej konverzii priemyselných stavieb. Materiál i konštrukčné riešenia sa dokážu prispôsobiť špecifickým požiadavkám historických objektov bez toho, aby bolo nutné ustupovať z architektonickej vízie projektu. V prípade De Koolputten sa oceľ nestáva iba konštrukčným materiálom, ale prostriedkom, ktorý pomáha zachovať identitu miesta a súčasne naplniť súčasné technické i funkčné požiadavky.
Spoločnosť DOORNITE, najväčší český výrobca dverí, je exkluzívnym dodávateľom systémov Steel Design pre tuzemský trh. Oceľové presklené dvere a priečky ponúkajú architektom slobodu pri navrhovaní nových interiérov i pri rekonštrukciách, pretože je všetko vyrábané na mieru konkrétnemu projektu. Sú ideálnym riešením tam, kde sú prioritou subtílnosť a materiálová autenticita.
Projektové dáta
Projekt: De Koolputten, Waasmunster (Belgicko)
Architekt: POLO Architects
Rozsah dodávky: Interiérové oceľové okná, dvere a priečky
Realizácia: 2017–2018
Objem: 17 prvkov, približne 184 m²
Systémy: Jansen Economy 50, Jansen Economy 60, Janisol 2 EI30, Janisol 3 EI60, Janisol C4 EI60
Výroba: Steel Design Sp. z o.o., Koszalin (Poľsko)
História miesta
Viac ako pred 100 rokmi fungovalo De Koolputten ako malý riečny prístav, kde sa prekladalo uhlie, obilie, kukurica a stavebný materiál.
Areál prevádzkovala rodina Schelfhout, ktorá tu popri obchode s uhlím prevádzkovala aj hostinec pre návštevníkov okolitej krajiny.
Po druhej svetovej vojne zostal areál dôležitým miestom miestneho hospodárskeho života a obľúbenou zastávkou výletníkov pozdĺž riek Durme a Šelda.
Od 80. rokov začal areál postupne chátrať v dôsledku ústupu uhlia ako hlavného zdroja energie.
Po desaťročiach zanedbania prevzali lokalitu v roku 2012 potomkovia pôvodných majiteľov a začali jej rozsiahlu obnovu. Rekonštrukcia vrátila areálu historickú podobu a premenila ho na reštauráciu, hotel, eventový priestor a kultúrne centrum.
